Jedným z bestsellerov roku 1975 bola kniha Raymonda Moodyho Život po živote, v ktorej opisoval zážitky ľudí, ktorí prekonali klinickú smrť. Či existuje život po živote, nevieme s istotou dodnes. S istotou však vieme, že by mal existovať život po škole. Pritom nemáme na mysli život po ukončení štúdia a nástupe do praxe, ale každodenný život žiakov po tom, ako opustia brány školy. Takto chápaný život po škole je pre správny rozvoj mladých ľudí veľmi dôležitý. Ako však vyzerá a akú má kvalitu? Majú naň žiaci vôbec čas a energiu, keď vychádzajú zo školy o pol štvrtej unavení a s dlhým zoznamom domácich úloh? Niet divu, že občas sa snažia pedagógom pripomenúť, že „škola má mladých ľudí pripraviť na život, nie o život.
Škola ako príprava na život
O škole často hovoríme ako o príprave na život. Mali by sme si však uvedomiť, že deti a mladí ľudia žijú svoje životy už aj v čase, keď sú žiakmi. Nemôžeme predsa mnoho rokov života človeka „odpísať“ iba ako prípravu na niečo, čo príde potom. Nemôže to byť čas, ktorého prežívanie nie je príliš príjemné ani kvalitné, no je to cena za to, aby mohlo byť príjemné a kvalitné to, čo bude nasledovať po ukončení štúdia.
Problémom je, že učiva stále pribúda a čas trávený v škole sa nepozorovane, no vytrvalo predlžuje. Kde sa to skončí? Už dnes trávia niektorí žiaci v škole aj sedem hodín denne (nie vyučovacích, ale riadnych 60-minútových). Pritom neexistuje žiadna korelácia medzi časom stráveným v škole a kvalitou vzdelávacích výsledkov. Najmenej času spomedzi európskych krajín trávia deti v škole vo Fínsku (!) a naopak najviac v Taliansku (kde ešte stále chodia do školy aj v sobotu). Menej je naozaj niekedy viac…
Všetky tieto úvahy vedú k prirodzenej otázke: nebolo by správne obmedziť čas, ktorý žiaci majú povinne tráviť v škole? Vo formulácii otázky sme zvolili konkrétnu hranicu 5 hodín (300 minút) denne, ale tá nie je až taká podstatná. Za dôležité považujeme otvoriť diskusiu o tejto téme. A vyjasniť si v nej všetky prípadné ZA a PROTI.
Argumenty ZA obmedzenie vyučovania na 5 hodín denne
- Ako sme už v úvode naznačili, život po škole je pre optimálny rozvoj mladých ľudí (telesný aj fyzický) veľmi dôležitý. Je preto dôležité, aby škola neodkrajovala z času detí a mladých ľudí neprimerane veľkú časť a ponechávala im čas a energiu aj na iné aktivity.
- Aj keď nám na srdci leží vzdelávanie detí a mladých ľudí, mohlo by byť skrátenie pobytu v škole dobrým nápadom. Mnohé veci sa totiž mladí ľudia lepšie naučia mimo školy v rámci rôznych voľnočasových aktivít. Škola už dávno nemá monopol na vzdelávanie a v mnohých oblastiach dokonca už nemá ani to správne know-how. Je preto možno na čase začať postupne uvoľňovať priestor iným inštitúciám a aktivitám, ktoré sú pri vzdelávaní a formovaní detí úspešnejšie.
- Mnohí pedagógovia (právom) považujú prácu na rôznych dlhodobejších projektoch za efektívnu formu vzdelávania. Avšak na to, aby sa žiaci mohli systematicky venovať vlastným projektom, potrebujú dostatok času. Pracovať na projektoch priamo v škole je možné iba v obmedzenej miere.
- Žiaci, ktorí by trávili v škole menej času a mali viac príležitostí na oddych či voľnočasové aktivity, by v konečnom dôsledku aj v škole podávali lepšie výkony.
Argumenty PROTI obmedzeniu vyučovania na 5 hodín denne
- S narastajúcou komplexnosťou spoločnosti narastá aj penzum vedomostí a zručností, ktoré musia mladí ľudia zvládnuť, ak sa chcú do spoločnosti úspešne začleniť. To nie je výmysel učiteľov, to je realita našej vyvíjajúcej sa civilizácie. Ak by sme obmedzili čas určený na školské vzdelávanie, žiaci by sa pravdepodobne nestíhali naučiť všetko potrebné.
- Nie všetky deti majú podmienky na kvalitné trávenie voľného času, resp. času po opustení školy. Pre mnohé deti je, žiaľ, pobyt v škole tou najkvalitnejšou alternatívou. V ich prípade by bolo skracovanie dĺžky vyučovania kontraproduktívne.
- Najmä v prípade mladších detí by skrátenie doby pobytu v škole mohlo spôsobiť rodičom problémy. V našej spoločnosti sú často obaja rodičia plne vyťažení svojím zamestnaním a potrebujú, aby o ich dieťa bolo inštitucionálne postarané až do neskorého popoludnia.
- Skrátenie vyučovacieho času by pravdepodobne viedlo k zníženiu úväzkov učiteľov, ktoré by mohlo byť sprevádzané znížením ich miezd. Inou možnosťou by bolo zníženie počtu učiteľov pri zachovaní úväzkov. Samozrejme, bola by tu aj možnosť neznižovať stavy učiteľov, znížiť ich úväzky a ponechať im súčasné mzdy, je však otázne, či by politici boli ochotní podporiť takýto variant.
Jednotlivé argumenty nemusia vyjadrovať stanovisko autora či redakcie.
Malo by byť na základných školách a gymnáziách viac praktického vyučovania?