Po desiatich rokoch od experimentovania v Infoveku som sa opäť dostala k učeniu informatiky a k malým deťom. Minulý školský rok sme sa stretli so štvrtákmi. Veru sme si dlhšie hľadali k sebe cestu. Deti sedeli prvýkrát pri počítači: nie pri hrách, ale aby sa učili. Chcela som ich naučiť čo najviac. Nuž, ako na to?
Vznikla webová stránka www.informatika.dobrenapady.info, akási virtuálna učebnica a zbierka cvičení špeciálne pre moju 4.C. Učebnica rodičov hneď zaujala. Každý štvrtok podvečer som videla, že sa zdvihla návštevnosť, že deti doma ukazujú, čo sme robili.
Začali sme v Skicári, keďže tento program mali všetci doma. A verte, že aj v ňom sa dá pracovať tvorivo. Spojili sme vlastivedu a informatiku. Deti si stiahli zo svojej učebnice do počítača slepú mapu Slovenska a podľa mapy a atlasu sme na ňu kreslili pomocou nástroja štetec rieky. Potom sme ich pomenúvali – učili sme sa hľadať písmenká na klávesnici a meniť ich formát. Po riekach nasledovalo pomenovanie miest a krajov. Žiaci sa takto prvýkrát stretli so slepou mapou. Podobne sme spracovali susedné štáty okolo Slovenska. Úlohou žiakov bolo vymaľovať susedné štáty zadanou farbou – pracovali sme s kvapkadlom a „nalievačíkom“. Teraz sme pracovali vo dvojiciach, a to z prozaického dôvodu, že veľké atlasy sa ťažko zmestili na malé počítačové stolíky.
Ale to nebol koniec. Chcela som, aby deti poznali aj časti Bratislavy, keďže tam žijú. Stiahli si z učebnice slepú mapu Bratislavy a ich úlohou bolo podľa školského atlasu poposúvať pomenovania na mape. Takto sme sa učili priesvitné a nepriesvitné posúvanie. Nuž a preklápanie vodorovne a vyfarbovanie sme si opakovali na vytvorení vlajky Európskej únie.
Deti pracovali s pracovnými listami, na ktorých mali napísané zadanie úlohy aj základ, z ktorého mali vychádzať pri práci. Čím sme, navyše, podľa ich triednej učiteľky, trénovali aj pozorné čítanie. Ďalšie nápady nájdete v našej virtuálnej učebnici.
Silvia BODLÁKOVÁ
Spojená škola, Tilgnerova ulica, Bratislava