Načo sú experimenty na chémii?

experimenty na chémii

Mám dojem, že veľa učiteľov chémie si myslí, že nanič. Možno si to ani nemyslia, ale minimálne tak konajú. Existuje pre to veľa „odôvodnených“ argumentov: máme málo hodín, nemáme laboratórium, zakázali nám chemikálie…     

Položil som nedávno na zhromaždení asi osemdesiatich učiteľov rôznych predmetov jednoduchú, praktickú otázku z chémie: „Kto vie bez rozmýšľania povedať, či sa má liať koncentrovaná kyselina do vody alebo voda do kyseliny?“ Zodvihlo sa asi päť alebo šesť rúk, neskúmal som, či to práve neboli učitelia chémie. Na druhú otázku: „Keď varíme polievku, sypeme do nej soľ alebo lejeme polievku na soľ?“ Odpoveďou bol všeobecný šum, akože čo sa to pýtam, kto by takú bežnú vec nevedel. V čom bol rozdiel? S druhou otázkou má každý praktickú skúsenosť, nepochybuje preto o tom, ako to je. S prvou otázkou sa pravdepodobne každý z nás stretol v škole, maximálne však vo forme poučenia o bezpečnosti práce, bez praktickej skúsenosti.

Čo si pamätám z chémie zo základnej a strednej školy?

Studená, vykachličkovaná miestnosť. Máme najdôležitejšiu hodinu laboratórnej chémie – poučenie o bezpečnosti práce. Musíme si písať, lebo sa z toho bude skúšať! Na stoloch sú plynové horáky, nevedú k nim však hadice. Veľa vodovodných kohútikov chýba. Na policiach je zmäť rôzneho chemického skla, je akési matné, akoby ne-umyté. Kakofónia slov a cudzích, bezobsažných pojmov. Asi tam bolo aj to liatie kyseliny, naozaj si nepamätám, je tomu už asi 40 rokov, nikto nám to vtedy neukázal, len sme si to museli zapísať a skúšalo sa to! Ešte si pamätám, ako učiteľka rozpúšťala zinok v HCl a čo ešte? Nič, žiaľ naozaj nič viac.

Potom mám v pamäti tzv. „riadnu hodinu chémie“, akosi nijako nesúvisela s tým laboratóriom: „Žiaci zoberte si zošity a píšte si: pH je záporne vzatý logaritmus …, endotermická reakcia je…, entalpia je… Rázne a jednoduché vyučovanie, ako keď práska bičom. Aj takto sa dá vyučovať. Je to dobrý spôsob, ako vypnúť nadaných žiakov a vzbudiť u mnohých iných (falošnú) nádej, že ak sa tieto formulky naučia, budú dobre ovládať chémiu. Mám podozrenie, že nebudú.   

Načo je vlastne chémia?

Chémia nie je samoúčelnou vedou, najprv boli prírodné javy a z našej zvedavosti vyplynula potreba ich nejako skúmať a popisovať. Začnime teda najprv prírodným javom, potom k nemu doplňme pojmy a vzorce. Neštudujme a neškatuľkujme tento proces ako škola hrou, zážitkové vyučovanie, obrátené vyučovanie… Našou úlohou je študovať predovšetkým samotný prírodný jav. A to spôsobom, ktorý zanechá u našich žiakov trvalé vedomosti. 

To, čo zanecháva v našej pamäti trvalé stopy, sú zážitky. Čo je to teplota? Ako vyzerá kyslík, vodík, či napríklad erbium? Je dysprózium kvapalné? Je astát hnedý alebo modrý? Kým sa ich nedotkneme, neuvidíme ich a nezažijeme, budú tieto pojmy pre mnohých  bezobsažné. Zmeňme vyučovanie chémie na príbeh a dajme našim žiakom slobodu, aby ho sami prežili. Budú o našich hodinách rozprávať aj po mnohých rokoch a možno nikdy nebudú skúšať liať vodu do kyseliny.

Potrebujeme v chémii IKT?

Váham medzi možnými odpoveďami „áno aj nie“, alebo „áno, aj“. Valia sa na nás dataprojektory, wifi siete, počítače, tablety, smartfóny, interaktívne tabule. Moderné systémy digitálnych laboratórií, napríklad systém Vernier, uvádzajú do školských laboratórií meranie čohokoľvek: teploty, pH, ORP, iónselektívne merania, kolorimetriu, spektrometriu, dokonca aj plynovú chromatografiu. Ak si toto všetko zadovážime, bude to stačiť na „modernizáciu“ nášho vyučovania? Správna odpoveď je nie. 

Neveďme hodinu chémie s cieľom „využívania IKT“, alebo čohokoľvek iného. Môžeme začať pri rieke v prírode. To nie je strata času na hodine, v chémii ide totiž najmä o tú prírodu aj o tú rieku. Ak cítime, že je to vhodné, použime pritom čokoľvek, možno obyčajný sklenený teplomer, klasickú plameňovú skúšku, dataprojektor, či najmodernejšie digitálne laboratórium. Naši žiaci majú v rukách smartfóny, sú online na Facebooku, sú zvyknutí vnímať svet cez obrazovky počítačov. Možno je preto potrebné aj to digitálne laboratórium, nie ako cieľ „využívať IKT“, ale ako prirodzené pozadie, ktoré umožní presnejšie vyhodnotiť výsledky našich skúmaní, poslať ich niekomu e-mailom, dať ich na web alebo aj na Facebook.    

Musím už ukončiť „využívanie môjho MacBooku“ na písanie tohto článku, zvoní mi moderný iPhone. Nebojte sa, nechystám sa ho „využiť na telefonovanie“, idem jednoducho telefonovať.

Načo sú experimenty na chémii?

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top