Aristoteles (bohužiaľ) stále živý

Aristoteles bol osobnosťou, ktorá sa natrvalo zapísala do dejín ľudskej histórie. Vniesol do poznávania okolitého sveta nový pohľad, ktorý odmystifikoval pozorované deje a namiesto označovania titulmi „náhodných božských zásahov“ v nich hľadal zákonitosti a poriadok. Využíval pritom najmä pozorovanie, na základe ktorého popisoval javy, prisudzoval im charakteristiky a formuloval zákony. Aristotelov duch pretrváva aj u súčasných žiakov. Nie je to však vždy také dobré a prínosné, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

Aristoteles bol výborným žiakom. Možno dokonca povedať, že v mnohom prerástol svojho učiteľa Platóna. Záber jeho záujmu bol obrovský. Priniesol napredovanie v poznaní takmer všetkých vied, ktoré vtedajšie Grécko malo. Napriek uvedenému prínosu však musíme priznať, že v oblasti prírodných vied sa často mýlil. 

Ako príklad prírodovedných omylov možno uviesť jeho poznatky o samotnom človeku a jeho biológii. Podľa Aristotela majú ženy viac zubov ako muži, muži majú vyššiu telesnú teplotu a myšlienky vznikajú v oblasti srdca. Zdá sa, že ani fakt, že Aristotelov otec bol uznávaným lekárom, neovplyvnil kvalitu záverov jeho syna. Ešte početnejšie omyly nachádzame v Aristotelových poznatkoch z fyziky. Pri troche odvahy by sme dokonca mohli povedať, že Aristotelova fyzika bola takmer celá zle. Za všetky príklady fyzikálnych omylov uvádzame jeden, ktorý napriek svojej mylnosti pretrváva v našich mysliach už najmenej dvadsaťpäť storočí.

Zdanie môže klamať 

Jeden z najprirodzenejších pohybov, ktoré človek pozoruje už od mala, je voľný pád. Keď niečo pustíme z ruky, začne to padať k Zemi. Vynárajú sa pritom rôzne otázky: prečo to padá, od čoho závisí čas dopadu, rýchlosť padajúceho telesa a podobne. Aristoteles ponúkol niekoľko odpovedí. Tvrdil, že rýchlosť padajúceho objektu sa počas pádu nemení a jej veľkosť je priamo úmerná váhe telesa a nepriamo úmerná hustote prostredia, v ktorom teleso padá. Tieto výpovede vyzerajú dôveryhodne. Každého asi napadne príklad nejakého kameňa a pierka, ktoré pustíme. Pierko je ľahšie, preto padá pomalšie ako kameň. A keď necháme padať kameň vo vode, ktorá je hustejšia ako vzduch, padá pomalšie. Zdá sa, že tieto Aristotelove závery sú v zhode s naším bežným pozorovaním. Preto je možné, že by sa pod ne podpísala aj väčšina súčasníkov. Málokto vie, že až pri skúmaní tohto pohybu sa zrodila skutočná prírodná veda. A to práve v momente, keď boli vyvrátené Aristotelove odpovede na tieto otázky.

Neverte vlastným očiam

Ten, kto spochybnil Aristotelove výpovede, bol Galileo Galilei. Traduje sa príbeh, v ktorom Galilei vystúpil na šikmú vežu v Pise, odkiaľ zhadzoval rôzne ťažké kamene a pozoroval, či dopadnú naraz. Táto udalosť je pravdepodobne len legendou, keďže na to, aby sa dokázali Aristotelove chyby, nie je potrebná žiadna vysoká veža. 

Pri overení jeho tvrdení si vystačíme aj s obyčajným 50-gramovým a 100-gramovým závažím. Pokiaľ ich pustíme z rovnakej výšky a Aristoteles má pravdu, budeme počuť dve buchnutia na zem, pričom to druhé by malo prísť za dvojnásobný čas ako to prvé. Tvrdenie s hustotou možno overiť tak, že odstopneme, ako dlho trvá pád z určitej výšky vo vzduchu. A potom môžeme nechať padať rovnaké teleso z rovnakej výšky vo vode, ktorej hustota je približne 800 až 900-krát vyššia ako hustota vzduchu. Budeme preto očakávať 800 až 900-krát dlhší čas dopadu. Po experimentoch bude zrejmé, že závažia pri dopade buchnú naraz a čas pádu vo vode síce bude dlhší, nie však o toľko, ako by sme čakali podľa Aristotela. 

Experimentujte

Experiment vyvrátil Aristotelove predstavy o voľnom páde. Zároveň sa od čias Galilea natrvalo usadil medzi vedeckými metódami, čím pomohol zrodu skutočnej vedy. Pozorovanie bez experimentovania a merania sa ukázalo ako nedostatočné. Tak ako je experiment kľúčový pre vedecké poznávanie, je kľúčový aj pri poznávaní v školskom prostredí. Pri vhodnom výbere experimentu môžeme poukázať na ohraničenosť našich intuitívnych predstáv a nasvietiť javy okolo nás svetlom odhaľujúcim skutočné súvislosti.

Marek BALÁŽOVIČ
Gymnázium Ľ. Štúra, Zvolen

Aristoteles (bohužiaľ) stále živý

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top