Najťažšia profesia na svete

Najťažšia profesia na svete

Slovenčina je najťažší jazyk na svete. Prečítal som si to ešte raz, aby som mal istotu. Vážne to na tej stránke písali. Chvíľu som si to v hlave skladal. To je vlastne vysvetlenie, prečo Slováci majú taký ťažký život. Obrovské množstvo energie vynaložíme, aby sme zvládli najťažší jazyk na svete a potom nám neostáva veľa síl na nič iné. 

Nemohol som vydržať a hneď som to utekal do zborovne oznámiť ostatným, aby sa potešili aj oni. „Slovenčina je ťažšia ako čínština?“ zarýpala ruštinárka. Tento nečakaný útok ma zabolel, sme predsa na jednej lodi, ak je ťažká slovenčina, musí byť aj ruština a ona takto? „To len tebe sa zdá slovenčina jednoduchá, no ak by sa ju mal učiť Číňan, to by si videla, aké by to mal ťažké!“ Pozrel som sa na ňu príkrym pohľadom, ktorý si šetrím pre provokujúcich žiakov.

„Takže ty tvrdíš, že by si sa dokázal ľahko naučiť po čínsky?“

V hlave som narýchlo vyhodnocoval všetky možnosti, ktoré vyplynú z toho, ak poviem áno. Isto sa ma bude snažiť dotlačiť do toho, aby som sa čínštinu začal učiť. Táto predstava sa mi nepozdávala. Už som sa predsa naučil najťažší jazyk sveta a teraz druhý? „Ja hovorím, že by som sa po čínsky naučil rýchlejšie ako Číňan po slovensky.“ Po tejto odpovedi som si spokojne vydýchol, Číňana na porovnanie Bartošková v dosahu nemá žiadneho, nemusím sa báť. Potom som si spomenul na vietnamské obchody po celom meste a na chrbte som pocítil ľadový chlad. Bartošková ochotne použije na porovnanie aj Vietnamca. A ja, aby som ubránil česť slovenčiny, sa budem musieť učiť vietnamčinu. 

„Učitelia vraj ľahko uveria dezinformáciám,“ ozvala sa zlomyseľne občiankárka. „Podľa akéhosi prieskumu by sme vraj odporúčali žiakom Hlavné správy.“

„Správy si predsa musíme pozrieť, aby sme mali prehľad o svete,“ musel som uviesť veci na správnu mieru. „Ak sa nebudeme zaujímať o svet okolo nás, skončíme ako naši žiaci. Chcel by som vidieť tých výskumníkov, čo čosi také vypustili z úst, každý si s radosťou kopne do učiteľa. Pohoršovať sa nad našimi prázdninami sa im už zunovalo, tak si našli niečo nové. Keby radšej šírili po svete informáciu o tom, že náš jazyk je najťažší na svete!“

Keďže novinári toho schopní nie sú, rozhodol som sa šíriť novinu po našej škole osobne. Žiakom sa to páčilo, veľa sa pýtali, prakticky celú hodinu, takže sme na záver smutne konštatovali, že nové učivo sme prebrať nestihli. Kedy však zažijeme takú radosť, ako keď predbehneme maďarčinu, ktorá je až na druhom mieste? Našiel som v rebríčku aj čínštinu, je až ôsma, škoda, že som to nevedel, keď som bojoval s ruštinárkou. Navyše tá jej ruština sa medzi desiatkou najťažších jazykov ani neobjavila. 

S Lapšanským bol však problém, ťukal si ako ďateľ do mobilu, aj keď som mu práve oznamoval senzačnú správu. Neviem, čo z tých detí vyrastie, no Lapšanského raz zhltne obrazovka vlastného mobilu a potom si hlasno odgrgne. Štúr za neho bojoval, aby mal takýto svetovo ťažký jazyk a on ho przní správami bez diakritiky! Ešte aj vo chvíli, keď som pred celou triedou hovoril o svojich obavách o jeho budúcnosť, si hladkal svojho miláčika, akoby sme si na začiatku roka nečítali školský poriadok. „A pozeráš ty vôbec hlavné správy?“ rozhodol som sa na neho pedagogicky zapôsobiť, veď štát ma za to platí. „Nesledujem a škrtám si zo zoznamu všetkých, ktorí odtiaľ šérujú.“ Už zase sa tvári ako majster sveta – ako len neznášam ľudí, ktorí sú presvedčení o svojej neomylnosti! Pred tvár mi strká svoj mobil. „To s tými jazykmi je hoax, tu je vysvetľujúci list zo Savky. To vám nevadili tie gramatické chyby, čo tam boli? Slovenčina je vraj najľahší slovanský jazyk.“

Našťastie zazvonilo, vôbec neviem, ako sa mi podarilo dostať sa z triedy.

Najťažšia profesia na svete
Share on facebook
Share on whatsapp
Share on twitter
Share on linkedin

Vyberte si rubriku