Obrátené vyučovanie z núdze

V školskom roku 1992/93, tesne po návrate z materskej dovolenky, som učila prírodopis aj v istej 6. C. Na rozdiel od iných tried, tu prevládali žiaci síce veľmi šikovní, ale mimoriadne sebavedomí, ba niektorí i arogantní. Všeobecne som na hodinách využívala veľa názorných pomôcok (nástenné obrazy, liehové preparáty, zbierky hmyzu, akryláty rýb, rozkladacie modely stavovcov i bezstavovcov…), pretože sme mali k dispozícii odbornú učebňu, vedľa ktorej bol i kabinet. Žiaci 6. C sa tu však učiť nemohli, pretože v rovnakom čase bola obsadená inou skupinou. 

A ako naschvál – tesne pred hodinou so 6.C som mala ešte aj dozor na chodbe našej rozľahlej pavilónovej školy. A tak mi neostávalo nič iné, iba využívať len učebnicu, tabuľu a kriedu. Prenos učebných pomôcok na veľkú vzdialenosť neprichádzal do úvahy.

Žiakom 6. C sa to nepáčilo. Až raz jeden z nich oznámil: „Takto sa môžeme učiť i sami, veď čítať vieme!“ Vzala som ho za slovo a odvtedy, až do júna, keď sme už chodili na vychádzky, si hodiny žiaci chystali viac-menej sami. Celý rok sa preberalo učivo zo zoológie a k živočíchom majú deti tohto veku veľmi blízko. Na každú hodinu si vybraná skupina pripravila informácie slovom i obrazom o zvieratách, ktoré sa práve preberali. Potom mali ostatní povedať, čo si zapamätali z výkladu, prebiehala diskusia alebo sa žiaci hrali hru „hádaj, kto som!“, v ktorej  bolo zviera predstavené iba pomocou svojich vlastností. 

Tí najaktívnejší boli odmeňovaní jednotkami. A keďže záujem bol obrovský, zdalo sa mi, akoby sa každý žiak doma pripravil vopred, aj keď vystúpenie v pláne nemal. Alebo mali takú geniálnu pamäť a perfektnú pozornosť na hodine? To som už neriešila, pretože cieľ bol splnený: získať informácie o stavbe tela, spôsobe života, výskyte, význame, prípadne i potrebe ochrany preberaných zvierat. V závere hodiny som na tabuľu napísala iba stručné zhrnutie v krátkych bodoch doplnené o zaradenie živočíchov do systému.

Uvedomujem si, že šlo o výnimočnú situáciu, zhodu okolností (typy žiakov, obsah učiva). Viac som už tento spôsob výučby dlhodobo neskúšala, i keď v každej triede sa sem-tam nájde žiak, ktorý vie o niektorej oblasti prírody viac ako učiteľ (napríklad mladý rybár). Vtedy slovo dostane on. Ale iba ak sám chce, niektorí žiaci sú veľmi hanbliví a majú pred spolužiakmi počas dlhšieho vystúpenia trému. Osvedčili sa mi aj vystúpenia úspešných žiakov-olympionikov.

Danica BOŽOVÁ, ZŠ, Mierová, Svit 

Obrátené vyučovanie z núdze

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top