Opačný koniec tabuľky

Nielen deti s ADHD potrebujú fyzické cvičenie, aby ich mozog začal fungovať lepšie.

Už nejaký čas sa v tejto rubrike venujeme syntéze pedagogického výskumu, konkrétne top premenným, ktoré ovplyvňuj celkový akademický výkon žiakov. Aj napriek tomu, že postupne mapujeme vrchol rebríčka, teda tie premenné, ktoré nám s vysokou pravdepodobnosťou pomáhajú dosiahnuť jednotky, vôbec nie je zlé pozrieť sa na opačný koniec. Ktoré premenné najviac dokážu sabotovať výkon žiaka?

Iný mozog a jeho zmena

Už od 0.80 (Cohenovo d) máme veľkú pravdepodobnosť, že nejaká premenná určí výsledok. Fakty nám teda hovoria, že najnegatívnejší vplyv na výkon má ADHD s veľkosťou efektu 0.90. Na ADHD je problematické najmä to, že nesabotuje len výkonnosť samotného žiaka, ale dokáže výrazne ovplyvniť atmosféru v triede svojím problémovým správaním. Stojí nás kopu nervov a úsilia ustrážiť jeho prácu a zamedziť „šíreniu symptómov“ aj na iných žiakov, u ktorých je príčinou želaná pauza v práci.

ADHD sú dôsledky nesprávneho vývinu a dozrievania mozgu. U týchto detí je jasne pozorovateľný menší objem hmoty mozgovej kôry a mozočka, teda štruktúr, ktoré nás robia ľuďmi a sú nevyhnutné pri procese učenia. Tiež majú nižšiu produkciu dôležitých neurotransmiterov oproti spolužiakom. Ich mozog je teda objektívne oslabený na anatomickej aj neurochemickej úrovni. Najviac, z pohľadu neuropsychologického, to schytávajú tzv. exekutívne funkcie. Sú to schopnosti, ako kontrola impulzívneho správania (čo je až dominantná črta detí s ADHD), plánovanie, organizácia motorickej aktivity a myslenia či kognitívna flexibilita (schopnosť presúvať nastavenie z jedného typu úlohy na druhý). Čiže u týchto detí najviac zlyháva organizačný moment. Druhá významná oblasť je pracovná pamäť. Tieto dve zložky znemožňujú dieťaťu sústredene pracovať. Nie, nie je to ich lenivosť ani hlúposť. Ich mozog vyzerá a pracuje trochu odlišne od bežnej normy.

V tomto bode sa obávam straty pozornosti na strane pedagógov. Aha, tak teda takto to je. No, čo už ja s tým môžem urobiť, keď je chybný mozog?  Na počudovanie, ak je aj problém na anatomickej/neurochemickej úrovni, stále nám ostáva veľa „manipulačného“ priestoru. Mozog je totiž neuroplastický a schopný neuveriteľných zmien. Počas celého života je schopný veľmi efektívne reorganizovať sám seba podľa podnetov, ktoré dostáva. Ak sú podnety konštruktívne, reorganizuje sa konštruktívnym a efektívnejším spôsobom. (A naopak, ak sú podnety deštruktívne, veľmi rýchlo sa adaptuje, najčastejšie obranným, rozumej agresívno-depresívnym nastavením.)

Potrebujeme žiaka nakopnúť

Moja skúsenosť je, že najviac škola tlačí na vyriešenie problému medikamentózne. Vedzte, že tento postup v liečbe ADHD, je považovaný za dosť problematický. Veľa mojich klientov má asi najväčší konflikt so školou ohľadom vnucovania psychofarmák. Nezostávame však bezmocní. Už dávnejšie som písala o tom, že lepšia fyzická zdatnosť sa spája s lepšími poznávacími funkciami od malých detí až po seniorov. Súvislosti sú jednoznačne preukázané v stovkách štúdií. Na programe dňa nie je či, ale aký mechanizmus, koľko akého cvičenia a v akom veku. 

Experimentálne štúdie ukázali, že cvičenie ako intervencia zlepšenia mentálneho výkonu najlepšie funguje u žiakov prierezovo v celej populácii. Pre tento článok je podstatné, že u detí so ŠVVP je tento benefit disproporčne násobný – deti s problémami v učení a aj s inými zdravotnými ťažkosťami (napr. obezita) reagujú intenzívnejším zlepšením než bežná populácia. Obzvlášť u detí s ADHD sa zistili výrazné zlepšenia nielen v jednotlivých funkciách, ale aj na úrovni neuroanatomickej. Zvlášť bola skúmaná reakcia mozgu bezprostredne po cvičení a najmä pohybové aktivity v triede, ktoré sú úspešné v redukovaní nevhodného správania detí s ADHD, v zlepšení exekutívnych funkcií a akademického výkonu. Cvičenia zaradené po vyučovaní 3 x 50 minút majú tie isté benefity, plus zlepšenie pamäťových funkcií. Deti (nielen) s ADHD potrebujú fyzické cvičenie, aby ich mozog začal fungovať lepšie. Slovami výskumníka McMorrisa zistenia na tomto poli sú ohromujúce.

Opačný koniec tabuľky

ZAUJAL VÁS ČLÁNOK?

Stiahnite si celé najnovšie číslo časopisu DOBREJ ŠKOLY v PDF. A ak podporíte naše úsilie o skvalitňovanie slovenského školstva dobrovoľným predplatným, získate prístup ku všetkým číslam DOBREJ ŠKOLY, ktoré vyšli za 10 rokov.

Stiahnuť časopis v PDF
Share on facebook
Share on whatsapp
Share on twitter
Share on linkedin

Vyberte si rubriku