Potraviny bez viny

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, odkiaľ pochádzajú naše potraviny?

Vďaka globalizácii a voľnému svetovému obchodu môžete mať na raňajky kávu z Ekvádoru, trstinový cukor z Maurícia a do toho mlieko z Nemecka. Chlieb z miestnej pekárne s cícerovou nátierkou a zeleninou sa javí ako dobré riešenie, no cícer najskôr vypestovali v Turecku, paradajky v Maroku a uhorky v Taliansku. Vyskúšajte si spoločne so žiakmi pripraviť raňajky a zistite, koľko kilometrov prešli jednotlivé potraviny, kým sa dostali na váš tanier. Niekedy to môže byť aj viac ako 30 000 kilometrov.

Dovážame produkty, ktoré si vieme dopestovať a dochovať aj sami (napr. jablká, papriku, mrkvu), aj také, ktoré by sme u nás nedopestovali (banány, kakao, ryža). Aká je cena práce robotníkov z plantáží, keď si kilo banánov aj po tom, ako precestujú tisícky kilometrov, môžeme kúpiť v akcii za 99 centov? Jeden takýto banán (s priemernou váhou 152 g) stojí 15 centov. Z tejto ceny tvorí 9 % DPH (0,013 €), 13,2 % clo (0,019 €), maloobchod si vezme 29,4 % (0,044 €), dovozca – distribútor 15,4 % (0,023 €), vývozca – dopravca 22 % (0,033 €), majiteľ plantáže zarobí 9,6 % (0,014 €) a robotníkovi zostane 1,36 % sumy, teda 0,002 €. 

Ďalším príkladom je palmový olej. Ak používate bežný šampón, zubnú pastu, mydlo, čistiace prostriedky, make-up, jedávate margarín či trvanlivé pekárenské výrobky – ak žijete bežným konzumným životom, prispievate k jeho spotrebe. Pestovanie palmy olejnatej, z ktorej sa vyrába, je jednou z príčin výrubu dažďových pralesov. 

Globálny rozmer témy potravín umožňuje hovoriť o nich na viacerých predmetoch. Na matematike môžeme okrem príkladu z úvodu vypočítať aj virtuálne množstvo vody potrebnej na dochovanie dobytka, z ktorého mäso máme na obed. Na geografii môžeme vytvoriť mapu cesty potravín, spoznávať krajiny, odkiaľ ich dovážame, pátrať po miestnych či slovenských dodávateľoch alebo vytvoriť mapu ekologických fariem a predajov z dvora v našom okolí. Na etike alebo občianskej náuke môžeme diskutovať o životných podmienkach pestovateľov banánov či kakaa, alebo sa oboznámiť s pojmami fair tradeekologické poľnohospodárstvo. Medzi kompetencie potrebné pre život totiž patrí aj uplatňovanie kritického myslenia v každodennom živote.

Miroslava  PILÁRIKOVÁ,
CEEV Živica

Téme zodpovedného stravovania sa venujeme v projekte Jedzte zodpovedne! Viac informácií nájdete na stránke zelenaskola.sk.

Potraviny bez viny

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top