Školy rodinného typu

Školy rodinného typu

Nedávno ma oslovil rodič, ktorý chcel niečo konzultovať ohľadom školy, v ktorej má dieťa. Charakterizoval ju ako školu rodinného typu. Už som sa s podobnou charakteristikou viackrát stretol, no nikde som nevidel vymedzenie, čo presne znamená. Rýchla rešerš na internete pritom ukázala, že tento prívlastok používajú desiatky škôl. Majú pritom na mysli atribúty ako malá škola (menší počet žiakov), všetci sa na škole navzájom poznajú, prostredie školy nie je formálne, neosobné, chladné, ale naopak útulné a príjemné, chce pripomínať domáce prostredie, v škole panuje príjemná atmosféra, učitelia so žiakmi majú osobnejšie vzťahy (niekde si dokonca tykajú). Jedným slovom: učitelia, žiaci, a rodičia sa snažia spolu tvoriť jednu veľkú rodinu.

To, že niektoré školy považujú za vhodné vymedzovať sa takýmto spôsobom, svedčí o tom, že klímu „bežných“ škôl vnímajú ako príliš neosobnú, formálnu, inštitucionálnu a cítia, že mnohým rodičom sa to nepáči. Snažia sa ich teda získať prísľubom, že v tomto smere sa odlišujú.

Je tu však ešte jedna dôležitá otázka: je dobré, keď sa škola snaží príliš podobať na rodinu? Niektorí odborníci v tom vidia isté úskalia. Podľa nich dieťa vo veku okolo 6 rokov dospeje do takého štádia socializácie, v ktorom je dôležité, aby sa začalo postupne dozvedať, že jeho život sa nebude odohrávať iba v rodine, ale aj v rôznych iných prostrediach. A to aj takých, ktoré mu nebudú naklonené, kde nebude stredobodom pozornosti, kde bude musieť rešpektovať rôzne pravidlá a prispôsobovať sa iným bez ohľadu na vlastné preferencie. Prvým takýmto prostredím v živote dieťaťa je práve škola, ktorej dôležitou úlohou je (okrem iného) byť sociálnym prostredím odlišným od rodiny. Nepríjemná ale určite byť nemusí.

Školy rodinného typu

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top