Živá slnečná sústava

slnečná sústava

Je nepredstaviteľné, aký obrovský je vesmír. Väčšina detí sa však cíti, ako by boli jeho stredom. No môžeme ich z tohto omylu vyviesť a aspoň im načrtnúť, aké zrnko prachu v porovnaní s vesmírom je už len naša planéta.

Naša obrovská planéta

Po vzniku vesmíru sme sa dostali konečne k našej slnečnej sústave. Deti sa najprv hádali, aký je rovníkový polomer Zeme. Najbližší tip bol päťtisíc kilometrov. Jednoduchou mnemotechnickou pomôckou ŠeTri Sedem Oslov sa dá ale deti naučiť, že je to 6378 kilometrov. Presne toľko je to do stredu Zeme, pokiaľ by ste začali kopať dieru v oblasti rovníka. Hneď si to decká začali porovnávať s tým, ako ďaleko to majú zo školy domov. 

Ďalej nasledovala predstava, aká veľká je naša slnečná sústava. Keď som im prezradil, že samotná Zem sa nachádza od Slnka slabých 150 miliónov kilometrov, nedávny údiv z toho, ako veľa treba kopať do stredu Zeme, vybledol. A to je len samotná Zem. Kde sú ešte ďalšie planéty!

Trieda nám bola malá

Rozhodli sme sa, že si to ukážeme. Každému bola priradená planéta. A ja, samozrejme, ako najväčší v každom smere, som bol nominovaný za Slnko. Deti pracovali samy, ja som stál na svojom poste a oznamoval vzdialenosti. Vysvetlili sme si, že pri meraní vzdialeností v slnečnej sústave sa používajú iné jednotky – astronomické. Jedna astronomická jednotka (AU) je vzdialenosť Slnka od Zeme. 

Lea, ktorý predstavoval Zem, som vybral ako prvého. Postavil  sa tam, kde uznal za vhodné. Ďalšia sa mala postaviť na miesto Sofia. Tá si vyžrebovala Merkúr, ktorý sa nachádza približne 0,4 AU od Slnka. S pomocou metra si našla svoje miesto medzi mnou a Leom. A tak sme pokračovali ďalej.

Najprv sa neobjavil žiadny problém, ale keď sme sa dostali k Jupiteru, ktorý je vzdialený 5 AU, začala nám byť trieda malá. A tak sme sa presunuli na chodbu. Kým sme sa dostali až k Uránu, ktorý je od slnka najďalej, museli sme trochu prehodnotiť Leovu vzdialenosť od Slnka. A tak začala vznikať aká-taká predstava o neskutočných rozmeroch len našej slnečnej sústavy. Deti zaujímalo aj to, ako ďaleko sa nachádza Proxima Centauri a chceli si ju pridať do tohto nášho živého modelu. Ani keď som im oznámil, že je to 268-tisíc AU, ich to nepresvedčilo o tom, že si to nedokážeme takýmto spôsobom znázorniť.

Všetko o vesmíre

Ďalšou aktivitou bolo vytvorenie modelu slnečnej sústavy. Zatiaľ, čo deti maľovali povrchy planét na drevené guľôčky, ja som vytváral konštrukciu z drôtov, pomocou ktorej budú môcť telesá obiehať okolo Slnka. Deti sa začali zaujímať o ďalšie veci vo vesmíre: koľko kilometrov je svetelný rok a koľko svetelná sekunda? Toto sme si vyrátali, pretože vieme, koľko trvá svetlu dostať sa od Slnka na Zem a aká je medzi nimi vzdialenosť. 

Model slnečnej sústavy

A tak sme sa znova zamysleli nad nekonečnou rozlohou vesmíru. Okrem toho, že sa decká niečo nové naučili, majú aj nový protiargument, keď na ne bude mama kričať pre dieru na nohaviciach. Však čo je taká diera na šatách oproti priemeru hviezdy nadobra Betelgeuze?

Michal BENOVICS
ZŠ CENADA, Bratislava

Živá slnečná sústava

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top