Čo sa stane, keď vynecháme matematiku z kurikula?

Keď necháte ľudí menovať, ktoré predmety na škole boli neobľúbené, matematika bude jasný favorit. Neplatí to pre všetkých, ale je zriedkavé, že by niekto miloval matematiku základnej školy.

Skorý začiatok výučby matematiky utlmuje logické uvažovanie

Porozprávam vám o veľmi starom výskume. Je síce starý, ale originálny a svojím spôsobom v súčasnosti ťažko opakovateľný. Ako tušíte, týka sa matematiky. Na konci 20-tych rokov minulého storočia sa prednosta pre školstvo v štáte New York trápil s vývojom školskej praxe. Ako narastala komplexnosť a zložitosť spoločnosti, začali pribúdať nové predmety a deti začali v školách tráviť viac času. Tohto pána trápilo, že predmety pribúdajú, ale žiadne neubúdajú. Poslal výzvu svojim kolegom: Ktorý predmet by sme mohli z vyučovania vypustiť, aby deti mohli tráviť čas aj hrou a rodinným životom?

Jeho výzvy sa chopil superintendant Benezet v Manchestri v štáte New Hampshire a jeho voľba padla na matematiku. Odôvodnil to takto: „Už niekoľko rokov si všímam, že skorý začiatok výučby aritmetiky utlmuje a pôsobí ako chloroform na schopnosti logického usudzovania detí.“

Čo ak by sa matematika učila až od 6. ročníka?

Pán Benezet sa podujal na famózny experiment. Zaujímalo ho, čo by sa stalo, keby sme vyhodili matematiku z osnov 1. až 5. ročníka. Požiadal o spoluprácu učiteľov a riaditeľov niekoľkých škôl. Vybral školy v najchudobnejších štvrtiach, lebo sa bál odporu rodičov. Deti vo vybraných triedach sa neučili klasickému sčítaniu, odčítaniu ani deleniu a násobeniu. Namiesto matematiky mali učitelia za úlohu rozprávať sa s nimi. Viedli diskusie na témy, ktoré deti prinášali z bežného života. Na hodinách porovnávali svoje skúsenosti, učili sa argumentovať. Nie podľa špeciálnej metodiky. Zaviazali sa tiež, že občas s deťmi niečo premerajú a spočítajú. Najlepšie v spojitosti so situáciami, ktoré bežne zažívali. Benezet sa chcel uistiť, že deti budú mať základnú skúsenosť s číslami.

V týchto vybraných triedach v školskom roku 1929/1930 žiaci pokračovali s matematikou normálne v 6. ročníku podľa vtedajšieho kurikula. Pána Benezeta i nás, samozrejme, zaujímalo, ako sa deťom darilo.

O päť rokov neskôr

Na vyhodnotenie experimentu povolal nezaujatú tretiu stranu – študentov pedagogiky posledného ročníka Bostonskej univerzity, ktorí vedeli len to, že sa podieľajú na nejakom experimente a ich úlohou je dvakrát otestovať matematické vedomosti a zručnosti šiestakov v danej oblasti. Výsledky boli zaujímavé.

Pri prvom testovaní boli žiaci bez skúsenosti s aritmetikou o málo lepší v riešení slovných úloh, ktoré si vyžadovali logické myslenie a základnú znalosť čísel. V testoch vyžadujúcich na riešenie aritmetické algoritmy pohoreli. V druhom testovaní na konci školského roka, teda po roku oficiálnej výučby matematiky, mali výsledky v klasických matematických testoch na porovnateľnej úrovni ako žiaci s päťročným náskokom. V slovných úlohách boli stále lepší ako ich kolegovia a po roku sa tento rozdiel o trochu zväčšil. Čiže absencia matematického drilu počas piatich rokov bola dorovnaná v priebehu jedného roka. Výsledky sú o to zaujímavejšie, že experimentálne triedy pochádzajú z tých najchudobnejších častí, kde sú aj najslabšie výsledky v testovaniach. Môžeme sa len dohadovať, ako by dopadol experiment, keby boli deti vybrané z podnetného a stabilného socioekonomického prostredia.

Matematikofobici – aký je účel a zmysel čísel?

Edukačný psychológ Peter Gray sa domnieva, že podobné zistenie by sa potvrdilo v mnohých predmetoch. Pointa vo vyučovaní je, že deti sa učia neskutočne rýchlo, keď sú vnútorne motivované, emočne a intelektuálne pripravené. Ak dieťa nevie, k čomu je dobré také násobenie, vnútorná motivácia klesá. Aký je účel a zmysel čísel? Najprv musí byť zodpovedaná táto otázka, potom vznikne záujem, vedieť to. Asi tu niekde vzniká odpor k matematike. Ak nie je splnená táto podmienka, učenie sa mení na drilovanie, a to nielen znechucuje, ale aj poškodzuje deti v sociálno-emocionálnej oblasti. Ale o tom nabudúce.

Čo sa stane, keď vynecháme matematiku z kurikula?
Share on facebook
Share on whatsapp
Share on twitter
Share on linkedin