Pomocou informatiky porozumieť svetu

informatika Ivan Kalaš

Učiteľov informatiky podporuje v budovaní mostov do matematiky a iných oblastí. Je presvedčený, že deti si najlepšie rozvíjajú informatické myslenie v tíme a že programovanie sa má občas učiť aj „vlastným telom“, bez počítača a klávesnice. Podľa neho je tiež nástrojom na to, ako spraviť svet lepším.
Ivan Kalaš hovorí o zmenách vo vyučovaní informatiky na základných školách i o tom, že kľúčovým obdobím pre stretnutie s informatikou je pravdepodobne už predškolský vek. Je vedúcim Katedry základov a vyučovania informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave a tiež členom reformného tímu v Anglicku. Pre neziskovú organizáciu Indícia sa s ním rozprávala Lucia Borovská.

Predseda SAV nedávno skonštatoval, že technologický vývoj predbehol našu schopnosť adaptovať sa naň. Kde sme dnes vo vyučovaní informatiky?

Posledné tri alebo štyri roky pozorujeme obrovskú novú vlnu záujmu o informatiku vo všetkých rozvinutých krajinách. Je ako snehová guľa, ktorá sa pohla v Anglicku a kotúľa sa všetkými smermi. Cieľom tohto procesu je očistiť informatiku od vyučovania bežných počítačových zručností, rozvíjať ju na všetkých predmetoch. Druhým trendom je radikálne znižovať vek, v ktorom sa informatické vzdelávanie v škole začne. V povinnom vzdelávaní v Anglicku je to od piatich rokov.

Aká zmena sa udiala v Anglicku?

V Anglicku mali povinný predmet IKT od prvej triedy základnej školy. Deti sa učili pracovať s videom, robili prezentácie, vyhľadávali informácie, ale skutočnej informatiky v predmete veľa nebolo. Na Slovensku sme vždy prvé dotyky s počítačom na informatike robili cez kreslenie a kresliace programy, videlo sa nám to celkom prirodzené. No v Anglicku som sa s kreslením na počítači nestretol. V roku 2012 vydala britská Kráľovská spoločnosť správu, v ktorej konštatovala, že takéto vyučovanie nie je efektívne. A padlo rozhodnutie – buď takúto informatiku zrušme, alebo ju poďme robiť poriadne. V septembri 2014 vstúpilo do platnosti kurikulum nového predmetu s názvom computing. Jeho ciele sa veľmi podobajú tomu, čo náš Štátny vzdelávací program definuje ako ciele predmetu informatika.

Takže v našich osnovách predmetu informatika už reforma prebehla?

Prieskum Inštitútu pre verejné otázky ukázal, že mladí vo veku 18 až 26 spätne kritizujú nedostatočnú úroveň vzdelávania v oblastiach ako je programovanie či algoritmické myslenie. U nás je to zmes veľmi dobrého a veľmi zlého stavu. Pozitívne je, že informatika je u nás povinným predmetom už dlho. Jej ciele sú veľmi podobné reformovaným cieľom nového predmetu computing. Čo však nie je pozitívne, že veľmi málo sa dbá, či sa naozaj napĺňajú. 

V čom je problém? 

Programovanie považujeme v informatike za úplne kľúčové. Mnoho učiteľov sa však programovania obáva, a tak tento okruh buď podstatne redukujú, alebo dokonca úplne vynechávajú. Mnohí učitelia nedostávajú dostatočnú podporu, aby sa to naučili. A je tu ešte jedna smutná tendencia. Donedávna sa začínalo s informatikou v druhej triede, dnes informatika začína až v tretej triede na základnej škole. Boli sme však prví, kto takúto modernú informatiku budoval, a teraz sme prví, kto ju takto skracuje.

Ako má bežný rodič alebo učiteľ chápať význam zmeny vo vzdelávaní smerom k novej informatike a rozvoju informatického myslenia?

Pozrime sa okolo seba, žijeme v digitálnej spoločnosti, sme obklopení digitálnymi zariadeniami, používame ich na rôzne účely a informatika je jedným z nástrojov, ako rozumieť tomuto svetu. Dobrá informatika má viesť aj k prevencii, aby sme nepodľahli konzumovaniu digitálneho sveta. Treba mu rozumieť, treba vedieť, aké sú jeho hranice, aké sú jeho riziká a ako ho správne, tvorivo a zodpovedne využívať. Existujú výskumy, ktoré ukazujú, aké je pre deti dôležité vedieť riadiť hračku, prístroj… určiť nejakému zariadeniu autonómne správanie. A toto sa musia deti učiť na informatike, lebo žiadny iný predmet sa týmto smerom neorientuje. 

Čo prepájanie informatiky s inými predmetmi?

V modernom vzdelávacom systéme by sme mali múry medzi predmetmi zbúrať alebo aspoň dosiahnuť, aby sa stali viac priestupnými. Celkom prirodzená je príležitosť na spoluprácu s matematikou. Ale takéto úžasné mosty na prepájanie sa dajú vybudovať s ktorýmkoľvek predmetom. Koncom 90-tych rokov, keď v Anglicku prebiehala jedna z predchádzajúcich reforiem vzdelávania, zaviedli pravidlo, že digitálne technológie sa musia používať na každom predmete – s výnimkou telesnej výchovy. Anglickí telocvikári sa vtedy „vzbúrili“ a predviedli nádherné aktivity s využitím digitálnych technológií. Zrazu bolo jasné, že neexistujú oblasti, v ktorých nemôžu nové technológie hrať pozitívnu úlohu. Dnes vie telocvikár naplánovať úžasnú hodinu: jeden žiak filmuje videokamerou druhých, ako bežia alebo skáču do diaľky, alebo hrajú futbal…  A existujú počítačové aplikácie, ktoré vo videozázname dokážu zamerať jednotlivé kĺby na tele a následne modelovať a analyzovať pohyb, športové výkony, pracovať s nameranými dátami napríklad na matematike.

Minulý rok ste na konferencii hovorili o riziku technocentrizmu v informatickom vzdelávaní.

So slovom technocentrizmus prišiel Seymour Papert koncom 80-tych rokov. Vyučovanie informatiky sa nachádza v akomsi myslenom trojuholníku, medzi tromi dôležitými vrcholmi: informatickou vedou, didaktikou informatiky a programovacími prostrediami či aplikáciami. Majstrovstvom je nájsť medzi nimi správnu rovnováhu. Pokiaľ dám priveľký dôraz na to, že učím informatiku, zrazu akoby som povyšoval naučenie sa informatiky na cieľ. To však cieľom nie je. Nechcem sa v tom mojom trojuholníku posúvať zo stredu k informatike len preto, aby všetci žiaci skončili ako programátori vo firmách. Niektorí tam skončia, to je v poriadku. Ja by som však chcel novej informatike pomáhať inak. 

Ako? 

Na základnej škole ma zaujímajú všetci žiaci rovnako – či už budú v budúcnosti manažéri, skladatelia, kuchári, lekári, správcovia sietí, pretože sme v škole na stupni všeobecného vzdelávania. Chcel by som, aby boli predmety prospešné pre každé dieťa, na každej úrovni potenciálu jeho rozvoja. 

Čiže čo má byť cieľom? 

Programovanie v škole je iba ďalší nástroj pre žiaka na poznávanie sveta, na vyjadrenie samého seba, na komunikáciu so svetom. Presne tak, ako je nástrojom plastelína, ceruzka alebo hudobný nástroj. Pokiaľ dáme priveľkú váhu na to, že sa ideme učiť o technológiách, o počítačoch, o programovacom jazyku, je to nezdravé zdôrazňovanie technologického aspektu. My predsa chceme minimálne rovnako zdôrazniť kreatívny a humánny aspekt vzdelávania a informatiky. Počítače, informatiku a programovanie vnímam ako príležitosť a nástroj na humanizáciu vzdelávania. Prostredníctvom toho, že používam (aj) počítač, chcem byť ľudskejší. 

Toto je dobrá cesta, ako otvoriť informatiku viac aj dievčatám na prvom stupni základnej školy.

Existujú výskumy, že deti si už pri príchode do prvej triedy nesú v určité postoje k technológiám prijaté z rodiny. Psychologické výskumy tiež ukazujú, že chlapci sa radi hlásia, keď sa učiteľ pýta na nejaký problém. Niekedy aj skôr, ako vedia, či problém dokážu naozaj vyriešiť. Chcú sa presadiť. Pri pozornej pedagogike nám však na informatike v triedach často začínajú vynikať dievčatá, o ktorých učitelia ani nevedeli, že sú silné napríklad v matematickom myslení. Naša skúsenosť ukazuje, že keď sa informatika začína v škole čo najskôr, tak sa významne zvyšuje záujem dievčat o túto oblasť a sprostredkovane aj o matematiku, techniku a prírodovedné predmety. Na celom svete riešime problém, ako zvýšiť záujem dievčat o technické disciplíny.

Na informatickej súťaži iBobor ste si všimli zaujímavú vec. 

Odkedy existuje informatika od prvého stupňa a odkedy sme v súťaži zaviedli kategórie aj pre najmenších, účasť dievčat pretrváva až do najvyššej kategórie na strednej škole. Keď ide na dobrovoľnú súťaž až 36 percent dievčat, ktoré majú 17 či 18 rokov, to považujem za fantastické! Len pre porovnanie: Na technických a informatických fakultách máme menej ako 5 percent dievčat z celkového počtu poslucháčov. 

Ste členom odborného tímu v Anglicku, ktorý sa venoval reforme vzdelávania v oblasti vyučovania informatiky na základných školách.  

Vyvíjali sme vzdelávací obsah nového predmetu computing, konkrétne programovania pre piate a šieste triedy základných škôl. Veľmi jasne sme chceli zdôrazniť premostenie programovania s matematikou. V Anglicku má matematika v škole mimoriadne postavenie, patrí medzi najobľúbenejšie predmety. Spoločnosť pozorne sleduje kvalitu matematického vzdelávania v škole. Matematika v škole je spoločensko-politickou témou. Toto je veľký rozdiel oproti Slovensku. Keby sa v Anglicku nejaký politik alebo mediálna celebrita chválili, že boli neúspešní z matematiky, tak si urobia hanbu. Inšpirácia pre Slovensko – mali by sme nájsť mediálne známych ľudí, ktorí si nemyslia, že matematika je „o ničom“ a sú pripravení robiť pozitívnu kampaň za kvalitnú a obľúbenú matematiku v škole. 

Ktoré zistenia v Anglicku považujete za kľúčové? 

Z môjho pohľadu je zatiaľ naším najvýznamnejším výstupom nový prístup ako učiť programovanie. To znamená čítať programy, porovnávať ich, analyzovať, rozprávať o nich druhým, vysvetľovať spolužiakom, ako vznikol môj program, čím sa líši od tvojho programu a podobne. Všetky tieto aspekty poznávacieho procesu treba na vyučovaciu hodinu správne naplánovať. Deti sa cez programovanie dokážu lepšie učiť rozmýšľať, rozvíjať svoje logické a abstraktné myslenie, riešiť problémy. Cez náš vzdelávací program si vytvárajú lepšiu predstavu o tom, čo je algoritmus, ako sa dá  zovšeobecňovať na širšiu skupinu problémov. Niektoré matematické pojmy objavili žiaci s obrovským nadšením práve prostredníctvom programovania. Pozorujeme ich pri práci a pýtame sa ich, ako vnímajú niektoré matematické a informatické koncepty. Tak zbierame naše dáta z viac ako sto projektových škôl. 

V čom je základný rozdiel medzi prvým a druhým stupňom z hľadiska informatického vzdelávania?

Podľa výskumov UNESCO a ďalších výskumov vo svete vieme, že vzdelávanie v materskej škole a na prvom stupni je kľúčové obdobie vo vzdelávaní človeka. Na prvom stupni sa vytvára môj vzťah ako žiaka k učeniu sa, budujem si svoje stratégie učenia sa a potrebu objavovať. Na prvom stupni učí jeden učiteľ skoro všetky predmety, čo je obrovské výhoda a úžasná príležitosť pre synergiu v učení sa. To je učiteľ, ktorý nestavia steny medzi predmetmi, celkom prirodzene kombinuje, čo sme sa včera učili na výtvarnej a čo sa budeme
zajtra učiť na matematike. 

Aký je trend u nás? 

Často sa stáva, že informatiku na prvom stupni neučí tento všeobecný učiteľ, ale „požičaný“ informatik vyššieho stupňa, prípadne rodič, ktorý je programátor. Takýto prístup ale nevyužíva potenciál prvého stupňa. Prvému stupňu preto musíme venovať mimoriadnu pozornosť. Znamená to vytvoriť vzdelávací obsah. ktorý učiteľa presvedčí, že ho sám chce a že to má pre jeho žiakov význam. Toto je naša najvyššia priorita v projekte. Pre nás je najväčší úspech, keď nám na konci vyučovacej hodiny, ktorú zatiaľ vedieme v triede my, pani učiteľka povie: Keby som bola vedela, že toto je informatika, aj by som si ju trúfla učiť. Nepotrebujeme, aby mali tieto učiteľky univerzitné informatické vzdelanie, ale aby vedeli tým najprirodzenejším spôsobom žiakom sprostredkovať prvé informatické objavy. Sú to v podstate jednoduché, bežné veci okolo nás, napríklad plánovanie jednoduchých krokov budúceho správania do postupností a podobne.

Ako vyzerá hodina vašej novej informatiky na prvom stupni? 

Prvá dôležitá vec, ktorú som si s prekvapením všimol v Anglicku, je, že na prvom stupni na takejto hodine neexistuje výklad. Chvíľa, kedy sa učiteľ postaví pred deti a vysvetľuje im novú látku, neexistuje. Celý výklad sa musí rozpustiť a „zamaskovať“ v aktivitách. Žiaci skoro stále sami tvoria, sú aktívni. Tvoria zásadne v dvojiciach alebo väčších skupinách. Z psychológie pre pedagógov vieme, aký dôležitý je sociálny aspekt učenia sa. Deti sa učia spoluprácou, komunikáciou. Žiaci dostávajú starostlivo pripravené sekvencie malých úloh. V Anglicku sme k tomu vytvorili teóriu 5E (pozn. Explore, Explain, Envisage, Exchange, bridgE). Tieto E vyjadrujú, že pre žiakov musíme vytvárať aktivity, pri ktorých majú príležitosť objavovať, skúmať, vysvetliť druhému, počúvať druhého, aby sa od neho učili, podeliť sa o riešenie a spolupracovať v zmysle: Ja som vytvoril, ty teraz pokračuj s mojím riešením a naopak. Tieto aktivity sa dajú rôzne implementovať pri počítači, ale aj bez počítača. Potom máme spoločnú diskusiu. A kúzlo je aj v pestrosti. Sekvenciu pripravených úloh musíme skĺbiť s „voľnou tvorbou“, deti chcú riešiť problém, ktorý si samy zvolia. Teší ma žiak, ktorý je zaujatý, zapálený úlohami, ktoré spolu riešime. Občas plný emócií, že sa mu až nedá nevykríknuť. Teší ma, keď v triede nie sú nudné chvíle, stratený, neefektívny čas. Koľko vyučovacích hodín strávia naše deti v škole, ktorá dáva priveľký dôraz na slovo odučiť, namiesto naučiť sa?! Teší ma, keď je vyučovacia hodina divadelným predstavením, zážitkom, kedy všetci v triede prestávame vnímať čas. 

Pomocou informatiky porozumieť svetu

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top