Učím už viac ako dvadsať rokov informatiku, ktorá sa kedysi volala „práca s počítačom“. Vlastne učím dlhšie. Ešte na gymnáziu som viedla krúžky, na ktorých sme s deťmi na PMD85 učili kresliť malú korytnačku Žofku alebo sme sa snažili so staršími žiakmi na ZŠ, vtedy hlavne s chlapcami, programovať v G Basic na PP01. Pamätám sa, ako sa deti tešili, keď korytnačka nakreslila obrázok, ktorý si pripravili na papieri alebo keď sme so staršími vyrobili test násobilky pre menšie deti.
Vtedy mal doma počítač možno jeden z 15 – 20 žiakov, aj to len ak s ním rodičia pracovali. Veď vtedy stál kopu peňazí. Dnešné deti nechcú veriť, že počítač bol vtedy drahší ako auto.
Kto vie len naoko a kto naozaj
Dnes má skoro každé dieťa doma počítač, poniektorí aj viacero, možno jeden z triedy ho nemá. Deti sa na ňom doma hrajú a nemyslím tým len počítačové hry. Sťahujú z internetu, hrajú sa s nastaveniami, skúšajú metódou pokus – omyl. Veľmi však pri tom nerozmýšľajú, čo robia a prečo. Keď sa potom v škole učíme pravidlá a zásady práce s počítačom, majú pocit, že je to jedno, veď sa to dá aj inak. Pritom inak neznamená vždy správne či optimálne. Mám pocit, že sa žiaci často uspokoja s tým, že veci urobia hocijako, veď je to urobené na počítači, nie? Okolie ich chváli, že vedia viac ako niektorí dospelí. Ale to ešte neznamená, že naozaj vedia.
Česť výnimkám. Stretla som ich niekoľko. Jeden z mojich študentov sa doma venuje programovaniu podľa internetových i tlačených kníh. Snaží sa a ozaj mu to ide. Ponúkla som mu, aby sa zapojil do súťaže Junior Internet. Išiel skúsiť. Dostal sa do hľadiska. Vôbec ho to však neodradilo, skôr ho to posunulo ďalej. Počas školského roka sa mu na informatike podarilo nachytať zopár horších známok z učiva o Exceli a emaile. Proste ho podcenil, veď on programuje. Už si to nemyslí. Pri pozorovaní súťaže z hľadiska, a nielen príspevkov žiakov, ale aj prejavov niektorých dospelých, pochopil, že aj iné časti informatiky sú dôležité.
Navzájom partnermi
Raz prišiel za mnou a ponúkol sa, že mi pomôže učiť spolužiakov úvod do HTML kódu. Pred dvoma rokmi sme túto tému zaradili na koniec školského roka, lebo deti zistili, že tvorba webových stránok a portálov je celkom dobre platená a môžu ju robiť aj z postele.
Adam sám odučil celé učivo, len občas som mu skočila do reči a dopovedala vetu či zastavila ho, keď som videla, že niektorí nestačia alebo nevedia. Spolužiaci boli úplne super. Videli, že sme sa vždy pred hodinou spolu dohodli, čo preberú a akú im dá domácu úlohu a že sme si pri vyučovaní rozumeli.
Pre mňa je to tiež skúsenosť. Adam vie v oblasti programovania na mobiloch viac ako ja. Bol prekvapený, že si to viem priznať a nehanbím sa za to. Pochopil, že posledných 15 rokov sa venujem výuke prá-ce na počítači menších detí a občas učím kurzy Office pre dospelých. Čiže žijem v inej oblasti. Pochopil, že na základnej škole ich máme naučiť byť v prvom rade dobrými užívateľmi, čiže nejaké postupy, etiku a trochu algoritmicky myslieť, a tých šikovných ako on nakopnúť, aby skúsili viac na kurzoch alebo krúžkoch.
Silvia BODLÁKOVÁ
Spojená škola, Tilgnerova ul. Bratislava